Chai Hu Shu Gan San (柴胡疏肝散), v ponuke vedená ako Chai Hu Shu Gan Tang, je sedemzložková receptúra z dynastie Ming. Vznikla rozšírením jednej z najstarších receptúr vôbec, Si Ni San od Zhang Zhongjinga, o tri ďalšie byliny a do povedomia sa dostala vďaka knihe Jing Yue Quan Shu, súhrnnému dielu lekára Zhang Jingyueho z roku 1624. Dve z jej siedmich zložiek sú citrusy – oplodie mandarínky a plod horkého pomaranča. Tento článok sa venuje pôvodu receptúry, jej autorovi, rozdielu medzi označením San a Tang a stavbe receptúry, ktorú možno čítať ako „Si Ni San plus tri“. Informácie o konkrétnom produkte, jeho zložení a dávkovaní nájdete na stránke Chai Hu Shu Gan Tang.
Čo znamená názov Chai Hu Shu Gan San
- Chai Hu (柴胡) je koreň prerastlíka čínskeho, Bupleurum chinense, hlavná zložka receptúry.
- Shu Gan (疏肝) je termín tradičnej čínskej medicíny, doslova „uvoľňovať pečeň“. Označuje skupinu receptúr v tradičnom triedení; s pečeňou v zmysle dnešnej anatómie pojem nesúvisí.
- San (散) je prášok, Tang (汤) odvar. Pôvodný zápis používa San; označenie Tang sa ujalo, keď sa receptúra začala pripravovať aj ako odvar.
Oba názvy teda označujú tú istú skladbu siedmich bylín. Rozdiel je v historickej liekovej forme, nie v zložení.
Zhang Jingyue: z vojaka lekárom
Zhang Jiebin (张介宾, 1563–1640), známy pod prímením Zhang Jingyue, pochádzal zo Shaoxingu v provincii Zhejiang. Ako mladík odišiel s otcom do Pekingu, kde študoval medicínu u lekára Jin Yinga, no namiesto lekárskej dráhy vstúpil do armády a strávil roky na severnej hranici. K medicíne sa vrátil až v strednom veku, keď sa po neúspešnej vojenskej kariére usadil späť na juhu. Zvyšok života venoval praxi a písaniu.
Jeho hlavné dielo Jing Yue Quan Shu (景岳全书), Zobrané spisy Jingyueho, dokončené v roku 1624, má 64 zväzkov a zhŕňa teóriu, diagnostiku, materiu medicu aj receptúry. Jeho súčasťou je oddiel Gu Fang Ba Zhen, „osem skupín starých receptúr“, v ktorom Zhang Jingyue usporiadal staršie receptúry podľa vlastného systému a medzi nimi zapísal aj Chai Hu Shu Gan San. Sám ju nezostavil: text ju preberá z knihy Yi Xue Tong Zhi (医学统旨) lekára Ye Wenlinga z roku 1534. Práve vďaka zaradeniu do Jingyueho encyklopédie sa však rozšírila a dnes sa cituje predovšetkým z nej.
Čo hovorí pôvodný text
Zápis v Jing Yue Quan Shu uvádza zloženie s množstvom aj spôsob prípravy:
„Prerastlík, mandarínková kôra pražená s octom, po dvoch qianoch. Koprník, koreň šachoru, horký pomaranč pražený s otrubami, pivónia, po jednom a pol qiane. Pražený Gan Cao, päť fenov. Variť v jednej a pol miske vody, kým nezostane osem desatín; vypiť pred jedlom.“
— Zhang Jingyue, Jing Yue Quan Shu, 1624, preklad z čínskeho originálu
Fen je desatina qianu. Pomer zložiek je teda 4 : 4 : 3 : 3 : 3 : 3 : 1, pričom prerastlík a mandarínková kôra tvoria dvojicu s najväčším podielom a koreň sladovky je len pomocná zložka. Zápis ukazuje aj dobové úpravy surovín: mandarínková kôra sa pražila s octom a horký pomaranč s otrubami.
Klasické zloženie receptúry
| Čínsky názov | Slovenský názov | Latinský názov | Použitá časť | Množstvo v pôvodnom zápise |
|---|---|---|---|---|
| Chai Hu | prerastlík čínsky | Bupleurum chinense | koreň | 2 qiany |
| Chen Pi | mandarínka | Citrus reticulata | zrelé oplodie | 2 qiany |
| Chuan Xiong | koprník čínsky | Ligusticum chuanxiong | podzemok | 1,5 qianu |
| Xiang Fu | šachor hľuznatý | Cyperus rotundus | podzemok | 1,5 qianu |
| Zhi Ke | pomarančovník horký | Citrus aurantium | nezrelý plod | 1,5 qianu |
| Bai Shao | pivónia bielokvetá | Paeonia lactiflora | koreň | 1,5 qianu |
| Gan Cao | sladovka uralská | Glycyrrhiza uralensis | koreň a podzemok | 5 fenov |
Si Ni San plus tri: ako je receptúra postavená
Chai Hu Shu Gan San nie je zostavená od nuly. Jej jadrom je Si Ni San (四逆散), štvorzložková receptúra, ktorú okolo roku 200 zapísal Zhang Zhongjing v knihe Shang Han Lun: prerastlík, pivónia, horký pomaranč a koreň sladovky. Zhang Jingyue, respektíve Ye Wenling pred ním, k tomuto základu pridal tri byliny – mandarínkovú kôru, koprník a šachor – a pri horkom pomaranči použil zrelší plod Zhi Ke namiesto nezrelého Zhi Shi z pôvodného zápisu.
Tento spôsob tvorby receptúr, keď sa k overenej kombinácii z klasického textu pridá niekoľko zložiek, je pre dynastiu Ming typický. Kto pozná Si Ni San, prečíta Chai Hu Shu Gan San ako „stará štvorka plus tri nové“, a rovnako možno čítať rad ďalších receptúr tej doby.
Dva citrusy v jednej receptúre
Na receptúre je nápadné, že dve zo siedmich zložiek sú plody citrusov, a pritom ide o dve rôzne suroviny. Chen Pi, doslova „stará kôra“, je oplodie zrelej mandarínky, ktoré sa suší a podľa tradície sa nechá niekoľko rokov zrieť; najcennejšia je kôra z oblasti Xinhui v provincii Guangdong, kde sa s ňou obchoduje podľa ročníka podobne ako s vínom. Zhi Ke je naproti tomu celý nezrelý plod pomarančovníka horkého, zbieraný v lete a rozkrojený napoly. Rozlíšenie medzi Zhi Ke (väčší, zrelší plod) a Zhi Shi (drobný plod zbieraný hneď po odkvitnutí) zaviedla čínska farmácia za dynastie Song. Obe citrusové suroviny sú aj dôvodom, prečo má zmes charakteristickú horko aromatickú vôňu.
Prerastlík: bylina, ktorá dala meno celej skupine receptúr
Prerastlík čínsky je trvalka z čeľade mrkvovitých so žltými okolíkmi, ktorá rastie na suchých svahoch severnej Číny. Surovinou je koreň, zbieraný na jar alebo na jeseň. V najstaršom herbári Shennong Bencao Jing je zapísaný v hornej triede surovín a od čias Zhang Zhongjinga dáva meno celému radu receptúr: Xiao Chai Hu Tang, Da Chai Hu Tang, Chai Hu Gui Zhi Tang a ďalším. V ponuke TCM Byliny sú s prerastlíkom okrem tejto zmesi aj receptúry Xiao Chai Hu Tang, Chai Hu Qing Gan Tang, Xiao Yao San a Jia Wei Xiao Yao San. Čínsky liekopis pripúšťa dva druhy: Bupleurum chinense (Bei Chai Hu, „severný“) a Bupleurum scorzonerifolium (Nan Chai Hu, „južný“), ktoré sa líšia vzhľadom koreňa.
Chai Hu Shu Gan Tang v ponuke TCM Byliny
Produkt Chai Hu Shu Gan Tang v ponuke TCM Byliny je výživový doplnok vo forme tabliet s extraktmi všetkých siedmich klasických zložiek. Úplné zloženie s latinskými názvami, dávkovanie, upozornenia a laboratórne rozbory šarží nájdete na stránke produktu v záložkách Info a Laboratórne testy.
Často kladené otázky
Kto zostavil Chai Hu Shu Gan San?
Prvýkrát je zapísaná v knihe Yi Xue Tong Zhi Ye Wenlinga z roku 1534. Rozšírila sa vďaka Jing Yue Quan Shu Zhang Jingyueho z roku 1624, z ktorej sa dnes najčastejšie cituje.
Je Chai Hu Shu Gan San to isté ako Chai Hu Shu Gan Tang?
Áno. San označuje prášok, Tang odvar. Zloženie siedmich bylín je v oboch prípadoch rovnaké.
Koľko zložiek má klasický zápis?
Sedem: prerastlík, mandarínkovú kôru, koprník, šachor, horký pomaranč, pivóniu a koreň sladovky.
Ako súvisí so Si Ni San?
Si Ni San od Zhang Zhongjinga je jej jadrom. Chai Hu Shu Gan San k nemu pridáva mandarínkovú kôru, koprník a šachor.
Prečo sú v receptúre dva citrusy?
Chen Pi (oplodie zrelej mandarínky) a Zhi Ke (nezrelý plod pomarančovníka horkého) sú v čínskej materia medica dve samostatné suroviny s odlišným postavením, hoci obe pochádzajú z citrusov.
Zdroje
- Zhang Jingyue: Jing Yue Quan Shu (景岳全书), 1624, oddiel Gu Fang Ba Zhen – zápis receptúry.
- Ye Wenling: Yi Xue Tong Zhi (医学统旨), 1534 – najstarší známy zápis.
- Zhang Zhongjing: Shang Han Lun (伤寒论) – receptúra Si Ni San.
- Čínsky liekopis (中华人民共和国药典) – heslá Chai Hu, Chen Pi, Zhi Ke.
- Taiwan Herbal Pharmacopeia, 4. vydanie – záznam receptúry Chai Hu Shu Gan Tang.
Tento článok má informatívny charakter. Opisuje historický prameň, autora, názvoslovie a zloženie klasickej receptúry. Nejde o zdravotné odporúčanie ani o návod na samoliečbu.
