Gan Mai Da Zao Tang (甘麦大枣汤) je jednou z najstarších zachovaných receptúr čínskej medicíny a zároveň jednou z najjednoduchších. Má len tri zložky – koreň sladovky, pšenicu a plody cicimku datľového (jujuby) – a všetky tri sú zároveň bežnými potravinami. Zapísal ju lekár Zhang Zhongjing na prelome 2. a 3. storočia v knihe Jin Gui Yao Lue, po slovensky Základné predpisy zo Zlatej skrinky. Odvtedy sa objavuje v čínskych, japonských aj kórejských liekopisoch prakticky bez zmeny. Tento článok sa venuje histórii receptúry, jej autorovi, významu názvu a tomu, ako sa za osemnásť storočí šírila. Informácie o konkrétnom produkte, jeho zložení a dávkovaní nájdete na stránke Gan Mai Da Zao Tang.
Čo znamená názov Gan Mai Da Zao Tang
Názov nie je poetický ani symbolický. Je to prostý výpočet troch surovín, z ktorých sa receptúra skladá, zakončený označením liekovej formy:
- Gan (甘) je skratka pre Gan Cao (甘草), koreň sladovky. Znak 甘 sám osebe znamená „sladký“.
- Mai (麦) je skratka pre Xiao Mai (小麦), pšenicu letnú.
- Da Zao (大枣) sú plody cicimku datľového (jujuby), známe aj ako čínske datle.
- Tang (汤) označuje odvar, teda historický spôsob prípravy: suroviny sa varili vo vode.
Takýto spôsob pomenovania je pre receptúry z diela Zhang Zhongjinga typický. Rovnako sú postavené názvy ako Gui Zhi Tang alebo Ma Huang Tang – meno hlavnej zložky plus slovo pre odvar. Ak sa s receptúrou stretnete pod názvom Gan Mai Da Zao Wan, ide o tú istú skladbu bylín, len vyrobenú vo forme piluliek (Wan, 丸).
Zhang Zhongjing: lekár, ktorý prežil epidémiu
Autor receptúry sa volal Zhang Ji (张机), známejší je však pod svojím zdvorilostným menom Zhang Zhongjing (张仲景). Narodil sa okolo roku 150 v Nanyangu v dnešnej provincii Henan a zomrel okolo roku 219, v posledných rokoch dynastie Východná Han. Jeho dobu poznačili vojny rozpadajúcej sa ríše a opakované epidémie. V predslove k svojmu dielu píše, že jeho rod rátal vyše dvesto ľudí a počas necelých desiatich rokov z nich dve tretiny zomreli, väčšina na horúčkovité ochorenia. Práve to ho podľa jeho slov priviedlo k tomu, aby všetko, čo o liečení vedel, spísal do jednej knihy.
Kniha sa volala Shang Han Za Bing Lun (伤寒杂病论), Rozprava o chorobách vyvolaných chladom a rozličných chorobách, a vznikla približne medzi rokmi 200 a 210. Originál sa nezachoval. V zmätkoch po páde dynastie Han sa text rozpadol na časti a lekári ďalších storočí ho skladali z odpisov. Časť o horúčkovitých ochoreniach usporiadal v 3. storočí lekár Wang Shuhe do knihy Shang Han Lun. Druhá časť, venovaná ostatným chorobám, sa dlho považovala za stratenú.
Jin Gui Yao Lue: kniha nájdená v cisárskej knižnici
Až v 11. storočí, za dynastie Song, objavil úradník Wang Zhu v cisárskej knižnici rukopis nazvaný Jin Gui Yu Han Yao Lue Fang. Cisársky Úrad pre opravu lekárskych kníh, vedený učencom Lin Yi, ho v roku 1065 upravil a vydal pod názvom Jin Gui Yao Lue Fang Lun (金匮要略方论). Z tohto vydania vychádzajú všetky neskoršie vydania a preklady.
Názov sa zvyčajne prekladá ako Základné predpisy zo Zlatej skrinky. „Zlatá skrinka“ (金匮) je obraz miesta, kde sa uchovávajú najcennejšie spisy. Kniha má 25 kapitol a vyše dvesto receptúr. Väčšina z nich je krátka, mnohé majú len dve až štyri zložky, a práve táto úspornosť je pre najstaršiu vrstvu čínskej medicíny charakteristická. Gan Mai Da Zao Tang je zapísaná v dvadsiatej druhej kapitole, ktorá sa venuje ženám.
Čo hovorí pôvodný text
Pôvodný zápis má len niekoľko desiatok znakov. Tu je v preklade, aj s predpisom na prípravu, ktorý za ním v knihe nasleduje:
„Keď ženu postihne zang zao, je náchylná na zármutok a chce sa jej plakať, akoby v tom mali prsty duchovia, a často zíva a preťahuje sa. Vládne tomu Gan Mai Da Zao Tang.
Gan Cao tri liangy, pšenica jeden sheng, Da Zao desať plodov. Tieto tri zložky variť v šiestich shengoch vody, kým nezostanú tri shengy; piť teplé, rozdelené na tri dávky. Takisto dopĺňa qi sleziny.“
— Jin Gui Yao Lue, kapitola 22, preklad z čínskeho originálu
Zang zao (臟躁) znamená doslova „nepokoj útrob“. Je to dobový pojem a text sám nehovorí nič o tom, čomu by zodpovedal dnes; moderné pojmy doň nepatria. Citát je tu preto, že ukazuje, ako stručne a presne dokázal Zhang Zhongjing zapísať situáciu, receptúru aj spôsob prípravy. Pre záujemcov o históriu je zaujímavé, že ako pri väčšine receptúr v Jin Gui Yao Lue je aj tu zapísaný presný postup varenia a rozdelenia dávok počas dňa.
Klasické zloženie receptúry
| Čínsky názov | Slovenský názov | Latinský názov | Použitá časť | Množstvo v pôvodnom zápise |
|---|---|---|---|---|
| Gan Cao | sladovka uralská | Glycyrrhiza uralensis | koreň a podzemok | 3 liangy |
| Xiao Mai | pšenica letná | Triticum aestivum | zrelá obilka | 1 sheng |
| Da Zao | cicimek datľový (jujuba) | Ziziphus jujuba | plod | 10 kusov |
Liang a sheng sú dobové jednotky hmotnosti a objemu. Ich prepočet na dnešné gramy je predmetom sporov, pretože sa v priebehu dynastií menili; pre dynastiu Han sa liang zvyčajne uvádza okolo 14 g a sheng okolo 200 ml. Historické množstvo preto nemožno mechanicky prevádzať na dávkovanie moderného výrobku, ktorý navyše pracuje s extraktom, nie s odvarom.
Tri suroviny, ktoré sú zároveň potravinami
Na receptúre je pozoruhodné, že žiadna z jej zložiek nie je v bežnom zmysle „bylina“. Koreň sladovky sa používa ako sladidlo, pšenica je základná obilnina a jujuba je ovocie, ktoré sa v Číne suší a jedáva ako sladkosť. Zhang Zhongjing teda zostavil receptúru z toho, čo bolo v každej domácnosti.
Koreň sladovky (Gan Cao) je najčastejšie zastúpenou surovinou v celej čínskej materii medike; podľa rôznych rozborov sa objavuje zhruba v polovici všetkých klasických receptúr. Lekár a alchymista Tao Hongjing mu okolo roku 500 dal prezývku guo lao (国老), „štátny starešina“, s odôvodnením, že rovnako ako skúsený radca vie zladiť povahy ostatných zložiek. V Gan Mai Da Zao Tang má však koreň sladovky výnimočné postavenie: nie je doplnkom, ale hlavnou zložkou.
Pšenica (Xiao Mai) je v čínskej materii medike zapísaná od 5. storočia v diele Ming Yi Bie Lu. Neskoršie liekopisy, najmä od dynastie Ming, rozlišujú dve suroviny: Xiao Mai, teda plnú zrelú obilku, a Fu Xiao Mai (浮小麦), „plávajúcu pšenicu“, čo sú ľahké, nedozreté zrná, ktoré pri preplachovaní vyplávajú na hladinu. Pôvodný zápis Zhang Zhongjinga pracuje s obyčajnou pšenicou; zámena za Fu Xiao Mai je neskoršia úprava, s ktorou sa možno stretnúť u niektorých výrobcov.
Cicimek datľový (Da Zao), strom Ziziphus jujuba známy aj ako jujuba, sa v Číne pestuje vyše štyritisíc rokov a jeho plody patria k najstarším doloženým sušeným ovociam. V najstaršom čínskom herbári Shennong Bencao Jing, spísanom zhruba v 1. až 2. storočí, sú zaradené do najvyššej, „hornej“ triedy surovín, kam patrili tie, ktoré bolo možné užívať dlhodobo a bez obáv. V receptúre sú predpísané na kusy, nie na váhu, čo je pri tomto plode v klasických textoch obvyklé.
Ako sa receptúra šírila za hranice Číny
Gan Mai Da Zao Tang patrí k receptúram, ktoré prevzala japonská medicína kampo. V Japonsku sa volá Kambakutaisōtō (甘麦大棗湯) a je jednou zo 148 kampo receptúr, ktoré japonské ministerstvo zdravotníctva uznáva ako štandardizované extraktové prípravky; v číslovanom rade výrobcu Tsumura nesie číslo 72. Japonská verzia zachováva pôvodné tri zložky v rovnakom pomere.
V Kórei sa receptúra vyskytuje pod názvom Gammaekdaejo-tang. Na Taiwane, kde sa dodnes vyrába väčšina koncentrovaných bylinných extraktov pre východoázijský trh, je zapísaná v Taiwan Herbal Pharmacopeia, oficiálnom taiwanskom liekopise čínskych drog. Ten predpisuje štandardné zloženie, skúšky totožnosti aj limity pre ťažké kovy a mikrobiálnu kontamináciu, takže výrobky z taiwanskej produkcie možno porovnávať podľa jednotnej normy.
Gan Mai Da Zao Tang v ponuke TCM Byliny
Produkt Gan Mai Da Zao Tang v ponuke TCM Byliny je sypký extrakt vyrobený na Taiwane z troch klasických surovín v koncentrácii 4 : 1. Balenie obsahuje 200 g. Keďže jednou zo zložiek je pšeničná obilka, produkt obsahuje lepok. Úplné zloženie, dávkovanie, upozornenia a laboratórne rozbory jednotlivých šarží nájdete priamo na stránke produktu v záložkách Info a Laboratórne testy.
Ďalšie receptúry zo Zlatej skrinky v ponuke
Jin Gui Yao Lue nie je zdrojom len tejto receptúry. Z tej istej knihy pochádzajú aj ďalšie zmesi, ktoré možno porovnať z hľadiska štruktúry aj doby vzniku:
- Suan Zao Ren Tang – päťzložková receptúra zo šiestej kapitoly, postavená na semenách cicimku datľového tŕnitého (Ziziphus jujuba var. spinosa), teda variety toho istého druhu.
- Bai He – cibuľa ľalie, hlavná surovina receptúr z tretej kapitoly, ktorú Zhang Zhongjing venoval stavu pomenovanému práve po tejto rastline.
- Gui Pi Tang – na porovnanie receptúra o tisíc rokov mladšia, z 13. storočia, ktorá ukazuje, ako sa skladba zmesí v priebehu storočí rozrastala.
Často kladené otázky
Kto zostavil Gan Mai Da Zao Tang?
Lekár Zhang Zhongjing (asi 150–219), pôsobiaci za dynastie Východná Han. Receptúra je súčasťou jeho diela, ktorého časť dnes poznáme pod názvom Jin Gui Yao Lue.
Aká stará je táto receptúra?
Približne osemnásťsto rokov. Text vznikol okolo rokov 200 až 210, zachovaná podoba vychádza z vydania z roku 1065.
Koľko zložiek má klasický zápis?
Tri: koreň sladovky, pšenicu a plody cicimku datľového (jujuby). Ide o jednu z najkratších receptúr v celej čínskej medicíne.
Je Gan Mai Da Zao Tang to isté čo Gan Mai Da Zao Wan?
Áno, ide o rovnakú skladbu surovín. Rozdiel je len v liekovej forme: Tang označuje odvar, Wan pilulky.
Čo je Kambakutaisōtō?
Japonský názov tej istej receptúry v systéme kampo. Patrí medzi oficiálne uznávané kampo prípravky a zachováva pôvodné tri zložky.
Prečo je v receptúre pšenica, a nie „plávajúca pšenica“?
Pôvodný zápis Zhang Zhongjinga uvádza obyčajnú zrelú pšenicu (Xiao Mai). Rozlíšenie medzi ňou a ľahkými nedozretými zrnami (Fu Xiao Mai) zaviedli liekopisy až o viac ako tisíc rokov neskôr.
Zdroje
- Zhang Zhongjing: Jin Gui Yao Lue (金匮要略), kapitola 22. Vydanie Lin Yiho a kol., 1065.
- Tao Hongjing: Bencao Jing Ji Zhu (本草经集注), okolo roku 500 – pôvod prezývky koreňa sladovky „guo lao“.
- Li Shizhen: Bencao Gangmu (本草纲目), 1578 – rozlíšenie Xiao Mai a Fu Xiao Mai.
- Taiwan Herbal Pharmacopeia, 4. vydanie – záznam receptúry Gan Mai Da Zao Tang.
- Japonské ministerstvo zdravotníctva, práce a sociálnych vecí: zoznam štandardizovaných kampo prípravkov – Kambakutaisōtō.
Tento článok má informatívny charakter. Opisuje historický prameň, autora, názvoslovie a zloženie klasickej receptúry. Nejde o zdravotné odporúčanie ani o návod na samoliečbu.
