Ashwagandha (po slovensky ašvaganda), latinsky Withania somnifera, je kríkovitá rastlina z čeľade ľuľkovitých, teda príbuzná paradajkám, zemiakom a machovke. Do ponuky čínskych bylín nepatrí pôvodom: pochádza z Indie a jej história je spojená s ájurvédou, nie s čínskou medicínou. Sanskrtské meno znamená „konský pach“ a odkazuje na vôňu čerstvého koreňa. Tento článok sa venuje pôvodu názvu, botanike, histórii rastliny v indických textoch a tomu, ako sa v posledných rokoch zmenili pravidlá pre jej predaj v Európe. Informácie o konkrétnom produkte, jeho zložení a dávkovaní nájdete na stránke Ashwagandha.
Čo znamená názov ashwagandha
- Ashva (अश्व) je v sanskrte kôň.
- Gandha (गन्ध) je pach, vôňa.
Názov teda znamená „konský pach“. Tradičný výklad hovorí, že čerstvo vykopaný koreň vonia ako kôň, respektíve ako konský pot; druhý, prenesený výklad, ktorý sa objavuje v neskorších komentároch, spája meno so silou koňa. Latinské rodové meno Withania zaviedol v roku 1825 francúzsky botanik Charles Pauquy na počesť anglického geológa a botanika Henryho Withama. Druhové meno somnifera, „spánok prinášajúca“, pochádza už od Carla Linného, ktorý rastlinu v roku 1753 opísal ako Physalis somnifera, teda ako machovku; do rodu Withania ju v roku 1852 preradil francúzsky botanik Michel Félix Dunal. V slovenčine sa používa meno ašvaganda prevzaté zo sanskrtu (české meno withánie snodárná je naproti tomu prekladom latinského). V anglicky hovoriacich krajinách sa používa aj názov „indický ženšen“, ktorý je však zavádzajúci: so ženšenom rastlina nemá botanicky nič spoločné.
Botanický opis a kde rastie
Ašvaganda je trváci polokrík vysoký 30 až 150 cm, s husto plstnatými, sivozelenými konármi a vajcovitými listami. Kvitne drobnými zelenožltými zvončekovitými kvetmi, po ktorých sa vyvíjajú oranžovočervené guľaté bobule uzavreté v papierovom kalichu, presne ako pri machovke. Koreň je dlhý, hľuzovitý, na povrchu svetlohnedý a vo vnútri biely; práve on je surovinou. Rastlina pochádza zo suchých oblastí Indie a je rozšírená od Stredomoria cez Blízky východ až po Indiu a Srí Lanku; rastie aj v severnej Afrike, na Kanárskych ostrovoch a v Španielsku. V Indii sa pestuje predovšetkým v štátoch Madhjapradéš a Rádžasthán; oblasť okolo mesta Mandsaur v Madhjapradéši sa považuje za tradičné pestovateľské centrum. Pestuje sa ako jednoročná plodina: korene sa zbierajú päť až šesť mesiacov po výseve, keď listy zožltnú a plody dozrejú, a sušia sa na slnku.
Ashwagandha v ájurvédskych textoch
Rastlina je spomenutá v najstarších zachovaných textoch ájurvédy. Čaraka-samhitá, zostavená v prvých storočiach nášho letopočtu, a Sušruta-samhitá z podobného obdobia ju uvádzajú pod sanskrtským menom ashvagandhá aj pod ďalšími názvami, napríklad varáhakarní, „kančie ucho“, podľa tvaru listu. V ájurvédskom triedení je zaradená medzi rasájany, čo je skupina surovín používaných tradične na dlhodobé užívanie; ide o dobovú klasifikáciu, nie o údaj o účinku. Neskoršie stredoveké herbáre, napríklad Bhávaprakáša zo 16. storočia, k nej pridávajú podrobnejšie opisy a rozlišujú pestovanú a divokú formu. História ashwagandhy má teda podobnú štruktúru ako história čínskych surovín: najstarší zápis v základných textoch, neskoršie komentáre a rozlišovanie podľa pôvodu.
Koreň a list: dve rôzne suroviny
V tradičných textoch aj v indickom liekopise je surovinou koreň. Moderné výrobky však niekedy používajú aj list alebo zmes koreňa a listu, a to má význam pre čítanie etikiet. Koreň a list majú odlišné chemické zloženie; skupinou látok, podľa ktorých sa ashwagandha štandardizuje a kontroluje, sú withanolidy, a ich obsah aj zastúpenie jednotlivých withanolidov sa medzi koreňom a listom líšia. Indický ájurvédsky liekopis predpisuje pre koreň minimálny obsah withanolidov a ten istý údaj sa objavuje na etiketách štandardizovaných extraktov ako percento. Na porovnanie produktov preto stojí za to sledovať, či je uvedená časť rastliny, obsah withanolidov a pomer extraktu.
Prečo sa v Európe menia pravidlá
Ashwagandha sa v Európe dlho predávala bez osobitnej regulácie ako výživový doplnok. V posledných rokoch k nej viaceré krajiny zaujali vlastný postoj a pravidlá sa líšia. Dánsko v roku 2023 zakázalo ashwagandhu vo výživových doplnkoch na základe hodnotenia Dánskej technickej univerzity (DTU). V Poľsku odporúča Tím pre výživové doplnky pri Hlavnom hygienickom inšpektoráte (GIS) uznesením č. 7/2020 používať iba koreň, najviac 10 mg withanolidov v dennej dávke a pri prášku z koreňa menej ako 3 g denne. Francúzsky úrad ANSES v roku 2024 zverejnil upozornenia: ashwagandhu podľa neho nemajú užívať tehotné a dojčiace ženy, osoby mladšie ako 18 rokov, ľudia s ochorením štítnej žľazy, pečene alebo srdca a ľudia užívajúci sedatíva; predaj však nezakázal. Ďalšie krajiny zatiaľ všeobecné pravidlá nezaviedli a v EÚ ako celku nie je ashwagandha ani zakázaná, ani výslovne povolená; posudzuje sa na národnej úrovni.
Pre zákazníka to znamená, že pri výrobkoch z rôznych krajín sa môže líšiť dávkovanie aj to, aká časť rastliny je použitá. Produkt Ashwagandha v ponuke TCM Byliny má dávkovanie jedna kapsula denne; s obsahom 300 mg extraktu z koreňa štandardizovaného na 5 % withanolidov tak zodpovedá 15 mg withanolidov denne. To je viac ako 10 mg, ktoré ako hornú hranicu dennej dávky odporúča poľský GIS. Podrobnosti, úplné zloženie, upozornenia a laboratórne rozbory šarží nájdete na stránke produktu v záložkách Info a Laboratórne testy.
Ashwagandha a čínska medicína
Ašvaganda nie je súčasťou čínskej materia medica a v klasických čínskych textoch sa nevyskytuje. V ponuke TCM Byliny je preto výnimkou: je zaradená ako samostatná surovina s vlastnou, indickou tradíciou, nie ako súčasť čínskych receptúr. Kto hľadá čínske suroviny s podobným postavením v tradičnom triedení, nájde v ponuke napríklad ženšen pravý alebo kozinec blanitý, oba zapísané v hornej triede najstaršieho čínskeho herbára.
Často kladené otázky
Čo znamená slovo ashwagandha?
V sanskrte „konský pach“, podľa vône čerstvého koreňa.
Je ashwagandha čínska bylina?
Nie. Pochádza z Indie a patrí k ájurvéde. V čínskej materia medica sa nevyskytuje.
Ktorá časť rastliny sa používa?
Tradične a podľa indického liekopisu koreň. Niektoré moderné výrobky používajú aj list; údaj o časti rastliny by mal byť na etikete.
Prečo je ashwagandha v niektorých krajinách obmedzená?
Dánsko ju v roku 2023 vo výživových doplnkoch zakázalo. Poľský GIS odporúča používať iba koreň, najviac 10 mg withanolidov a menej ako 3 g prášku z koreňa denne. Francúzsky úrad ANSES vydal v roku 2024 upozornenia pre vybrané skupiny ľudí, predaj však nezakázal. Na úrovni EÚ jednotné rozhodnutie neexistuje.
Čo sú withanolidy?
Skupina látok typická pre rod Withania, podľa ktorej sa surovina štandardizuje a kontroluje. Údaj v percentách na etikete označuje ich obsah v extrakte.
Zdroje
- Čaraka-samhitá, Sušruta-samhitá – zmienky o ashvagandhe v základných textoch ájurvédy.
- Bhávamišra: Bhávaprakáša, 16. storočie – opis rastliny.
- The Ayurvedic Pharmacopoeia of India, diel I, zv. 1 – heslo Ashvagandha (koreň).
- Linné, C.: Species Plantarum, 1753 – Physalis somnifera. Dunal, M. F.: in de Candolle, Prodromus, 1852 – Withania somnifera.
- Dánsky úrad pre veterinárne a potravinárske záležitosti (Fødevarestyrelsen): rozhodnutie o ashwagandhe, 2023.
- Poľský Hlavný hygienický inšpektorát (GIS), Tím pre výživové doplnky: uznesenie č. 7/2020 k ashwagandhe vo výživových doplnkoch.
- ANSES (Francúzsko): stanovisko k výživovým doplnkom s ashwagandhou, 2024.
Tento článok má informatívny charakter. Opisuje botanickú identifikáciu, pôvod názvu, históriu a regulačný rámec rastlinnej suroviny. Nejde o zdravotné odporúčanie ani o návod na samoliečbu.
