Schisandra chinensis, čínsky Wu Wei Zi: pôvod názvu „plod piatich chutí“, botanika, história v čínskych herbároch a rozdiel medzi severnou a južnou klanopraškou.
Tian Ma Gou Teng Yin nie je stará osemnásť storočí, ale necelých sedemdesiat rokov. Kto ju zostavil, prečo je Tian Ma chránená dohovorom CITES a čím je v moderných výrobkoch nahradená.
Pôvod, autor a história receptúry Liu Wei Di Huang Wan: dvorný lekár Qian Yi, kniha z roku 1119, šesť zložiek a rodina odvodených receptúr.
Pôvod receptúry Bu Zhong Yi Qi Tang: autor Li Dongyuan, spis Pi Wei Lun z 13. storočia, klasické osembylinné zloženie a rozdiel medzi historickým zápisom a produktom v ponuke.
Gan Mai Da Zao Tang zo Zlatej skrinky Zhang Zhongjinga: pôvod receptúry, význam názvu, tri suroviny – koreň sladovky, pšenica a plody cicimku datľového (jujuby) – a jej cesta do Japonska a Kórey.
Pôvod receptúry Er Miao San: Zhu Danxi, kniha Dan Xi Xin Fa, klasické dvojzložkové zloženie a odvodené receptúry San Miao Wan a Si Miao Wan.
Pôvod receptúry Du Huo Ji Sheng Tang: Sun Simiao, Bei Ji Qian Jin Yao Fang z roku 652, pätnásť zložiek, Sang Ji Sheng (Taxillus chinensis) na moruši a otázka kopytníka.
Pôvod receptúry Dang Gui Bu Xue Tang: Li Dongyuan, kniha z roku 1247, pomer kozinca a angeliky 5 : 1 a prečo nesie meno angeliky.
Pôvod receptúry Chai Hu Shu Gan San: Ye Wenling 1534, Zhang Jingyue 1624, sedem zložiek vrátane dvoch citrusov a jadro zo Si Ni San od Zhang Zhongjinga.
Pôvod receptúry Chai Hu Qing Gan Tang: Yi Zong Jin Jian z roku 1742, staršia verzia Chen Shigonga z roku 1617, dvanásť zložiek a jadro zo Si Wu Tang.
