Chai Hu Qing Gan Tang (柴胡清肝湯) je dvanásťzložková receptúra, ktorej dnes používaná podoba pochádza z Yi Zong Jin Jian, štátnej lekárskej encyklopédie zostavenej na príkaz cisára Qianlonga a vydanej v roku 1742. Samotné meno je však o viac ako sto rokov staršie: pod rovnakým názvom zapísal už v roku 1617 chirurg Chen Shigong receptúru s iným zložením. Tento článok sa venuje obom historickým verziám, okolnostiam vzniku cisárskej encyklopédie, stavbe receptúry a jej príbuznosti so Si Wu Tang. Informácie o konkrétnom produkte, jeho zložení a dávkovaní nájdete na stránke Chai Hu Qing Gan Tang.
Čo znamená názov Chai Hu Qing Gan Tang
- Chai Hu (柴胡) je koreň prerastlíka čínskeho, Bupleurum chinense.
- Qing Gan (清肝) je termín tradičnej čínskej medicíny, doslova „prečisťovať pečeň“. Označuje skupinu receptúr v tradičnom triedení; s pečeňou v zmysle dnešnej anatómie pojem nesúvisí.
- Tang (湯) je odvar.
Rovnako stavaný názov má aj príbuzná receptúra Chai Hu Shu Gan Tang, „prerastlík uvoľňujúci pečeň“. Obe patria do širšej skupiny receptúr pomenovaných po prerastlíku, no majú odlišné zloženie aj pôvod.
Dve receptúry rovnakého mena
Názov Chai Hu Qing Gan Tang sa v čínskej literatúre objavuje dvakrát a zakaždým s iným obsahom. Prvýkrát ho použil Chen Shigong (陈实功, 1555–1636), zakladateľ jednej z najvýznamnejších čínskych chirurgických škôl, v knihe Wai Ke Zheng Zong (外科正宗) z roku 1617. Jeho verzia má osem zložiek a okrem prerastlíka obsahuje napríklad ženšen a balónovník veľkokvetý.
O stodvadsaťpäť rokov neskôr zaradili autori cisárskej encyklopédie Yi Zong Jin Jian pod ten istý názov dvanásťzložkovú receptúru, ktorá s Chenovou zdieľa len časť surovín. Práve táto mladšia verzia sa presadila: cituje ju taiwanský liekopis aj moderné učebnice a je základom dnešných výrobkov. Pri porovnávaní produktov alebo historických textov je preto vždy potrebné vedieť, o ktorú verziu ide.
Yi Zong Jin Jian: encyklopédia na cisársky rozkaz
Yi Zong Jin Jian (醫宗金鑑), Zlaté zrkadlo lekárskej tradície, vznikla z rozhodnutia cisára Qianlonga z roku 1739 a bola dokončená v roku 1742. Redakciu viedol dvorný lekár Wu Qian a podieľalo sa na nej vyše sedemdesiat lekárov Cisárskej lekárskej akadémie. Dielo má deväťdesiat zväzkov a pokrýva celú vtedajšiu medicínu: komentáre ku klasickým textom Zhang Zhongjinga, vnútorné lekárstvo, chirurgiu, detské lekárstvo, očné lekárstvo, akupunktúru aj náuku o receptúrach.
Kniha bola určená ako učebnica na skúšky na Cisárskej lekárskej akadémii a tomu zodpovedá aj jej forma. Značná časť textu je napísaná v rýmovaných veršoch, aby sa študenti mohli receptúry a ich zloženie naučiť naspamäť. Chai Hu Qing Gan Tang je zapísaná v oddiele Wai Ke Xin Fa Yao Jue, „veršovaná podstata chirurgie“, ktorý nadväzuje na Chen Shigongovu tradíciu a zároveň ju upravuje. To, že sa receptúra z chirurgického oddielu stala všeobecne používanou zmesou, nie je nič nezvyčajné: v čínskej tradícii sa hranice medzi odbormi viedli inak ako dnes.
Klasické zloženie podľa Yi Zong Jin Jian
| Čínsky názov | Slovenský názov | Latinský názov | Použitá časť | Pomer |
|---|---|---|---|---|
| Chai Hu | prerastlík čínsky | Bupleurum chinense | koreň | 3 |
| Sheng Di Huang | rehmánia lepkavá | Rehmannia glutinosa | koreň (neupravený) | 3 |
| Dang Gui | angelika čínska | Angelica sinensis | koreň | 4 |
| Chi Shao | pivónia bielokvetá (červený koreň) | Paeonia lactiflora | koreň | 3 |
| Chuan Xiong | koprník čínsky | Ligusticum chuanxiong | podzemok | 2 |
| Lian Qiao | forzýcia previsnutá | Forsythia suspensa | plod | 2 |
| Niu Bang Zi | lopúch väčší | Arctium lappa | plod | 3 |
| Huang Qin | šišak bajkalský | Scutellaria baicalensis | koreň | 2 |
| Zhi Zi | gardénia jazmínovitá | Gardenia jasminoides | plod | 2 |
| Tian Hua Fen | – | Trichosanthes kirilowii | koreň | 2 |
| Gan Cao | sladovka uralská | Glycyrrhiza uralensis | koreň a podzemok | 2 |
| Fang Feng | – | Saposhnikovia divaricata | koreň | 2 |
Pomery zodpovedajú záznamu v Taiwan Herbal Pharmacopeia, ktorá receptúru preberá z Yi Zong Jin Jian. Pri pivónii treba rozlišovať: klasický zápis pracuje s Chi Shao, „červeným koreňom pivónie“, čo je nelúpaný koreň toho istého druhu, z ktorého lúpaného a vareného koreňa vzniká Bai Shao, „biela pivónia“. Obe suroviny pochádzajú z Paeonia lactiflora, no v čínskej materia medica majú rôzne postavenie. Ani jednu z nich nemožno zamieňať s Mu Dan Pi, kôrou koreňa pivónie drevitej.
Si Wu Tang vo vnútri receptúry
Štyri z dvanástich zložiek – rehmánia, angelika, pivónia a koprník – tvoria spolu Si Wu Tang, „odvar štyroch surovín“, jednu z najstarších a najpoužívanejších receptúr, zapísanú v cisárskom liekopise dynastie Song Taiping Huimin Heji Ju Fang. Chai Hu Qing Gan Tang túto štvoricu obsahuje celú, len s neupravenou rehmániou a červenou pivóniou namiesto upravenej rehmánie a pivónie bielej. K štyrom základným surovinám potom pridáva osem ďalších: prerastlík, ktorý dáva receptúre meno, tri plody – forzýciu, lopúch a gardéniu –, koreň Trichosanthes kirilowii, šišak, koreň sladovky a koreň Saposhnikovia divaricata. Kto pozná Si Wu Tang, nájde ho v Chai Hu Qing Gan Tang ako jadro, okolo ktorého sú ostatné zložky poskladané. Si Wu Tang je v ponuke TCM Byliny ako Si Wu Wan.
Plody v receptúre: forzýcia, lopúch a gardénia
Pre receptúru je charakteristické, že popri koreňoch obsahuje tri rôzne plody. Lian Qiao je suchý plod forzýcie previsnutej, kra, ktorý v Číne kvitne skoro na jar žltými kvetmi rovnako ako forzýcie v našich záhradách; zbiera sa v lete ešte zelený alebo na jeseň zrelý a v čínskej materia medica je zapísaný od dynastie Han. Niu Bang Zi je plod lopúcha väčšieho, tej istej rastliny, ktorej nažky sa v Európe zachytávajú na oblečení; v Číne sa zbierajú a sušia. Zhi Zi je plod gardénie jazmínovitej, kra známeho v Európe ako izbová rastlina s bielymi voňavými kvetmi; jeho oranžové plody sa v Číne používali aj ako farbivo na potraviny a textil. Všetky tri suroviny sú zapísané v Shennong Bencao Jing alebo v Ming Yi Bie Lu, teda v najstaršej vrstve čínskej materia medica.
Chai Hu Qing Gan Tang v ponuke TCM Byliny
Produkt Chai Hu Qing Gan Tang v ponuke TCM Byliny je sypký práškový extrakt bez pomocných látok, vyrobený na Taiwane zo všetkých dvanástich zložiek podľa zápisu v Yi Zong Jin Jian. Úplné zloženie s latinskými názvami, dávkovanie, upozornenia a laboratórne rozbory šarží nájdete na stránke produktu v záložkách Info a Laboratórne testy.
Často kladené otázky
Odkiaľ receptúra pochádza?
Dnes používaná dvanásťzložková verzia je zapísaná v cisárskej encyklopédii Yi Zong Jin Jian z roku 1742. Staršia osemzložková receptúra rovnakého mena je vo Wai Ke Zheng Zong Chen Shigonga z roku 1617.
Sú obe verzie rovnaké?
Nie. Zdieľajú len časť surovín. Taiwanský liekopis a moderné výrobky vychádzajú z verzie z roku 1742.
Koľko zložiek má klasický zápis?
Dvanásť: prerastlík, rehmániu, angeliku, červenú pivóniu, koprník, forzýciu, lopúch, šišak, gardéniu, koreň Trichosanthes kirilowii, koreň sladovky a koreň Saposhnikovia divaricata.
Ako súvisí so Si Wu Tang?
Štyri z dvanástich zložiek tvoria Si Wu Tang. Chai Hu Qing Gan Tang ho obsahuje ako jadro a pridáva osem ďalších surovín.
Čo je Chi Shao a čím sa líši od Bai Shao?
Obe suroviny pochádzajú z koreňa pivónie bielokvetej. Chi Shao je nelúpaný koreň, Bai Shao lúpaný a varený. V čínskej materia medica sú vedené ako dve rôzne drogy; Chai Hu Qing Gan Tang používa Chi Shao.
Zdroje
- Wu Qian a kol.: Yi Zong Jin Jian (醫宗金鑑), 1742, oddiel Wai Ke Xin Fa Yao Jue – zápis receptúry.
- Chen Shigong: Wai Ke Zheng Zong (外科正宗), 1617 – staršia receptúra rovnakého mena.
- Taiping Huimin Heji Ju Fang (太平惠民和剂局方), 12. storočie – Si Wu Tang.
- Taiwan Herbal Pharmacopeia, 4. vydanie – záznam receptúry Chai Hu Qing Gan Tang.
- Čínsky liekopis (中华人民共和国药典) – heslá Chi Shao, Bai Shao, Lian Qiao, Niu Bang Zi, Zhi Zi.
Tento článok má informatívny charakter. Opisuje historický prameň, autorov, názvoslovie a zloženie klasickej receptúry. Nejde o zdravotné odporúčanie ani o návod na samoliečbu.
